Prečo som začal robiť YouTube vedľa fungujúcej agentúry

Mám fungujúcu agentúru, tím, ktorý stojí na vlastných nohách, a procesy, ktoré nezávisia len odo mňa. A napriek tomu som si pred pár mesiacmi pridal ďalšiu prácu navyše, ktorú mi nikto nekázal robiť. V tomto článku vysvetľujem, prečo som sa pustil do budovania osobnej značky na YouTube a čo presne mi to doteraz prinieslo, aj to, čo by som robil inak.

Osobná značka na YouTube: prečo som do nej vôbec šiel

Keď som o tom prvýkrát hovoril s ľuďmi okolo seba, väčšina reakcií bola rovnaká. Prečo, keď máš agentúru, ktorá funguje, tím, ktorý vie robiť svoju prácu aj bez teba pri každom kroku, a dostatok klientov. Načo si pridávať kameru, strih, scenáre a všetko okolo.

Odpoveď, ktorú som si musel najprv sám poctivo overiť, znie takto. Agentúra funguje dobre práve preto, že si strážim, aby nestála na jednom človeku. Ale trh, v ktorom pôsobíme, sa nerozhoduje podľa toho, ako dobre fungujeme dnu. Rozhoduje sa podľa toho, čo o nás vie zvonku. A tam som mal medzeru. Ľudia poznali meno Venalicium, ale nevedeli, kto za ním stojí a ako rozmýšľa.

Osobná značka na YouTube nie je pre mňa spôsob, ako sa stať influencerom. Je to spôsob, ako skrátiť vzdialenosť medzi tým, čo si o mne niekto myslí pred prvým stretnutím, a tým, kto naozaj som. V agentúrnom biznise sa väčšina rozhodnutí robí na základe dôvery skôr, než na základe cenníka.

Prvý impulz nebol o marketingu, bol o dôvere

Keby som mal byť úprimný, prvý impulz nevznikol z tabuľky s číslami o dosahu alebo o cene za lead. Vznikol z opakovanej situácie na obchodných stretnutiach. Sedel som oproti majiteľovi firmy, ktorý sa ma pýtal veci, na ktoré by sa nepýtal, keby už predtým videl, ako rozmýšľam. Vysvetľoval som veci, ktoré by mohol vedieť vopred, keby mal k dispozícii viac než jednu referenčnú stránku a case study.

Dôvera sa v službách buduje ťažšie ako pri produkte, ktorý si viete osahať alebo vyskúšať zadarmo. Kupujete si vlastne sľub, že niekto bude robiť svoju prácu poctivo aj vtedy, keď sa naň nepozeráte. Video je jeden z mála formátov, kde človek vidí, ako rozmýšľate, akým tempom hovoríte, či sa vyhýbate ťažkým otázkam alebo nie. Nedá sa to úplne predstierať dlhšie ako pár minút.

Takže áno, YouTube mi má dlhodobo priniesť aj dopyty. Ale keby som mal pomenovať pravý dôvod, prečo som do toho šiel, je to skôr posun z pozície neznámej agentúry na pozíciu človeka, ktorého si už čiastočne poznáte, ešte než sa vôbec stretneme.

Aké obavy som mal pred kamerou

Nebudem to predstierať, prvé natáčanie bolo nepríjemné. Nie kvôli technike, tú vyrieši dobrý kameraman a strihač. Nepríjemné bolo počuť vlastný hlas v slúchadlách, vidieť vlastnú mimiku na monitore a uvedomiť si, že toto raz uvidia klienti, konkurencia aj ľudia z môjho tímu.

Najväčšia obava nebola, že to bude vyzerať zle po technickej stránke. Bola to obava, že poviem niečo, čo o rok nebude platiť, alebo že vyzradím spôsob práce, ktorý nám dáva výhodu oproti iným agentúram. Obe obavy sa časom ukázali ako prehnané. Marketing sa mení, takže je normálne, že niektoré názory o rok upravím, a to sám priznám v ďalšom videu. A konkurenčná výhoda agentúry nikdy nestála na tom, že niekto nevie, ako postupujeme. Stála a stojí na tom, ako to postupovanie reálne vykonáme pre konkrétneho klienta.

Dnes pred kamerou nemám trému v zmysle strachu, skôr rešpekt. Viem, že každé video niekde zostane a raz sa k nemu môžem vrátiť, či chcem alebo nie.

Prečo práve YouTube a nie krátke príspevky na sociálnych sieťach

Krátke videá majú svoje miesto, aj ja ich robím, a dostávajú niekedy vyšší dosah ako tie dlhé. Ale dosah nie je to, čo som primárne sledoval. Krátky formát je skvelý na zachytenie pozornosti, nie na vysvetlenie kontextu. Za tridsať sekúnd poviete jednu myšlienku. Za desať alebo pätnásť minút viete vysvetliť, prečo tá myšlienka platí, kedy neplatí a čo sa stane, keď ju niekto použije zle.

Agentúrny biznis je komplexný. Rozhodnutie, či niekomu zveriť rozpočet na reklamu, nie je impulzívny nákup. Je to rozhodnutie, ktoré firma robí po týždňoch alebo mesiacoch zvažovania. Pre taký typ rozhodovania potrebujete formát, ktorý dá priestor na argumenty, nie len na slogan. Preto som si vybral dlhší formát ako hlavný, aj keď je náročnejší na prípravu aj na pozornosť diváka.

Druhý dôvod je praktickejší. Dlhé video sa dá rozdeliť na kratšie úryvky pre iné platformy, opačný postup nefunguje. Z pätnásťminútového videa viem vystrihnúť desať krátkych momentov. Z tridsaťsekundového klipu nevystrihnem nič.

Čo mi kanál reálne priniesol

Po pár mesiacoch viem povedať aspoň toľko, koľko sa dá povedať bez toho, aby som si vymýšľal presné čísla, ktoré by som stejne nevedel jasne oddeliť od ostatných zdrojov dopytov. Prišli dopyty od ľudí, ktorí v prvej správe napísali, že už videli niekoľko videí a vedeli presne, čo od spolupráce čakať. Tieto rozhovory sú kratšie a konkrétnejšie, pretože časť vysvetľovania už odviedlo video za mňa.

Druhá vec, ktorú som nečakal, je vplyv dovnútra tímu. Kolegovia, ktorí ma predtým videli len na poradách, teraz počujú, ako vysvetľujem naše postupy niekomu cudziemu, a niektorí mi po videu napísali, že im to pomohlo lepšie pochopiť, prečo robíme veci práve takto. Video sa tak neplánovane stalo aj nástrojom interného vysvetľovania stratégie.

Tretia vec sú reakcie okolia, s ktorými som vôbec nepočítal. Ľudia, ktorí ma poznajú roky, mi písali, že netušili, že mám takýto pohľad na podnikanie, hoci sme sa predtým stretávali osobne. To mi ukázalo, že aj pri blízkych kontaktoch je veľký rozdiel medzi tým, čo o vás niekto vie z bežného rozhovoru, a tým, čo si vypočuje v štruktúrovanom desaťminútovom vysvetlení.

Chyba, ktorú som si uvedomil až po prvých videách

Prvých pár videí som sa snažil povedať príliš veľa naraz. Chcel som do desiatich minút vtesnať skoro celú tému, aby divák odišiel s pocitom, že dostal maximum. Výsledok bol opačný. Video bolo nahustené a strácalo sa v ňom to hlavné.

Zmenil som prístup na jednu jasnú myšlienku na video, rozvinutú do hĺbky, namiesto piatich menších myšlienok vedľa seba. Divák si z videa odnesie jednu vec, ktorú si zapamätá, radšej ako päť vecí, ktoré si nezapamätá ani jednu. Tento princíp mimochodom platí aj pri písaní tohto blogu.

Čo by som poradil majiteľovi firmy, ktorý nad podobným krokom uvažuje

Ak vediete firmu a uvažujete, či začať s podobným formátom, najprv si úprimne odpovedzte, či chcete budovať dôveru, alebo len dosah. Ak vám ide o dosah, krátky formát na sociálnych sieťach vám dá výsledky rýchlejšie. Ak vám ide o to, aby vás ľudia poznali skôr, než s vami sadnú za stôl, dlhší formát je pomalší, ale drží dlhšie.

Počítajte aj s časom, ktorý to reálne zoberie. Príprava témy, natáčanie, strih, aj samotné rozhodovanie, čo z toho zverejniť, sa nezmestí do voľnej hodinky medzi schôdzkami. Ak na to nemáte kapacitu sami, lepšie je hneď od začiatku spolupracovať s niekým na produkcii, než sa snažiť robiť všetko sám a po mesiaci to vzdať.

Zhrnutie

• Osobná značka na YouTube nemá zmysel budovať kvôli číslam, ale kvôli dôvere, ktorá sa inak buduje pomaly.
• Prvý impulz nemusí byť marketingový, u mňa to bola snaha skrátiť vzdialenosť medzi tým, čo o mne ľudia vedia, a tým, kto naozaj som.
• Obavy pred kamerou sú normálne a väčšinou sa časom ukážu ako prehnané.
• Dlhší formát dáva priestor na argumenty, ktoré komplexné rozhodnutie potrebuje, a dá sa z neho vyrobiť viac kratšieho obsahu, nie naopak.
• Väčšia hodnota videa nie je v tom, koľko tém stihnete povedať, ale v tom, koľko si z toho divák naozaj zapamätá.
• Ak do toho idete, počítajte s reálnym časom na prípravu a strih, nie len s časom pred kamerou.

Viac o tom, prečo som sa do toho pustil, aj o chybách, ktoré som si uvedomil až spätne, hovorím vo videu Prečo som sa rozhodol robiť YouTube popri agentúre na mojom kanáli.